Som 
Alexandra Dragašová

Narodila som sa na Slovensku, ale som polovičná Srbka. To by asi vysvetľovalo tú dávku temperamentu, čo mi prúdi v žilách.
Prvé tanečné krúžky som absolvovala už na prvom stupni základnej školy. Do sveta spoločenských tancov som nazrela ako 10-ročná, keď som začala navštevovať TŠVN (Tanečnú školu Věry Nedeljakovej) v Prievidzi. Práve na tomto mieste ma naučili milovať tanec. Víkendy som trávila vystupovaním na rôznych akciách či plesoch, ale jedného dňa som si povedala, že chcem niečo viac.
Od roku 2013 som sa stala členkou SZTŠ (Slovenského zväzu tanečného športu) a spoločenským tancom som sa začala venovať súťažne. Reprezentovala som jeden z najúspešnejších klubov na Slovensku TK Dukla Trenčín pod vedením manželov Dušana a Evy Paškovcov, ich dcéry Zuzany Paškovej-Soukupovej a Mateja Chrena.
Na tanečných súťažiach v štandardných a latinskoamerických tancoch sme zažili mnoho krásnych a nezabudnuteľných momentov. A nemyslím tým len státie na stupni víťazov a zbieranie cenných kovov, ale predovšetkým pociťovanie obrovskej emócie z tanca ako takého.
Nástupom na vysokú školu sme sa upriamili už len na latinsko-americké tance. V tom období som mala možnosť vďaka programu Erasmus študovať polroka v portugalskom Lisabone. Trávila som veľa času v posilňovni, kde som navštevovala rôzne druhy skupinových cvičení, ktoré na Slovensku neexistovali. Jedno z nich (3B - Bum Bum Brasil) ma oslovilo svojím zaujímavým konceptom natoľko, že som si povedala, že jedného dňa ho donesiem do našich končín.
Po ukončení súťažného tancovania som počas štúdia pracovala ako lektorka „Latino pre ženy“ v tanečnej škole Top Centrum v Bratislave, od roku 2021 realizujeme s kolegom Martinom Šrámkom kurzy spoločenských tancov v Prievidzi, z kadiaľ pochádzam a od októbra 2022 som jedinou certifikovanou inštruktorkou 3B cvičenia na Slovensku.
Popritom si plním svoj sen a tanečne sa vzdelávam v krajinách Karibiku, kde sa ľudia s láskou k tancu a rytmom v tele už narodia. Absolvovala som niekoľko tanečných kempov na Dominikánskej republike aj na Kube, z kadiaľ jednotlivé tance pochádzajú. Pravidelnou návštevou týchto krajov dokážem navnímať a naučiť sa veci, ktoré ma tak profesne ako aj osobnostne obohacujú.

Tancujem s lokálnymi,učím sa o ich životoch, o tom, čo pre nich tanec a hudba predstavuje

Nasávam informácie, kultúru a to dnes vnímam ako veľmi dôležitú súčasť mojej tanečnej cesty. V tanečnom športe, ktorému som sa súťažne venovala, išlo vždy viac o výkon, techniku a výsledky, a milovala som to, ale keď má človek možnosť nazrieť k tomu z úplne opačného konca, vášeň k tancu sa dokáže ešte niekoľkokrát znásobiť.

Chuť tanca.